Nuožarven silmykaivo
| Nuožarven silmykaivo | |
|---|---|
| Kuvailu | |
| Lähtehen tiippu | silmykaivo |
| Vien lämbötila | 5,1 °C |
| Debittu | 55-70 l/s |
| Mineralizacii | 0,09 g/l |
| Sijoitundu | |
| 61°37′54″ с. ш. 33°11′13″ в. д.GЯO | |
| Страна | |
Nuožarven silmykaivo on Karjalan tazavallan Priäžän kanzallizen piirin silmykaivo, gidrolougine luonnon mustomerki alovehellizen merkičyksenke[1], hyväluaduzen juodavan vien kaikis suurin da pyzyi lähteh Karjalas.
Yleistiijot
Nuožarven silmykaivo on sijoitunnuh 400 metrin piäs päivännouzupuoleh Nuožarvespäi, lähäl avtodorogua Priäžy — Nuožarvi, Korzan sellän tyves. Sit rodieu Melliččyoja, kudai laskehes Nuožarven järveh.[2]
Melliččyojansuus XX vuozisuan puolivälissäh oli vezimelliččy vil'l'an jauhondah niškoi.
Silmykaivo on nouzii, debitanke eri aijoinnu 55—70 l/s. Muanalazet viet ollah suolattomat, tullah painienke pinnale pohjuvezimuvvostumis kolmel grifonal. Mineralizacien miäry on 90 mg/l.[2]
Silmykaivon vezi on gidrokarbonuattine, kal'ciimagniene ravvanke miärässäh 4 mg/k, kudai azettuu keldumuzavannu šakšunnu pohjas. Vezi on vilu, sen lämbötila on läs 5℃.[2]
Eriže suojeltavu luonnonaloveh
Eriže suojeltavu luonnonaloveh "Gidrolougine luonnon mustomerki "Nuožarven silmykaivo" on perustettu 20. heinykuudu vuvvennu 1984 ainavoluaduzen muanalazen vezilähtehen säilyttämizekse. Sen pinduala tarkendettuloin tiedoloin mugah on 35,1 gektuarua[2]. Pohjazes se menöy Priäžy — Nuožarvi -juamua myöte, päivännouzus — Korzan päivännouzusellän tyves, suves — tegosilmykaivonke olijan louhimon rajan myödäh, päivänlaskus — Nuožarven kyläh menijiä kivettömiä muadorogua myöte da Nuožarven da mečän rajua myöte.
Kačo ližäkse
Huomavukset
- ↑ Постановление Совета Министров Карельской АССР от 20 июля 1984 года № 276 «О создании государственных заказников и памятников природы местного значения на территории Карельской АССР»
- ↑ 1 2 3 4 Особо охраняемые природные территории Республики Карелия. — Петрозаводск, 2017. — 432 с. — 1 300 экз. — ISBN 978-5-4386-1458-6.