Ven'anmuan päivy
| Ven'anmuan päivy | |
|---|---|
| | |
| Tiippu | Rahvaskunnan päivy |
| Virrallizesti | Ven'anmuan päivy |
| Toizin | 1. päivässäh tuhukuudu vuvvennu 2002 oli «Ven'an Federacien valdivon iččenäžyön julgisanoman hyväksyndypäivy» |
| Merkičys | Sinäpiän vuvvennu 1990 hyväksyttih Ven'an federatiivizen socialistizen nevvostotazavallan valdivon iččenäžyön julgisanomu |
| Pandih alguh |
11. kezäkuudu vuvvennu 1992 (Ven'an Federacien Korgeviman Nevvoston käskys № 2981-I «Kezäkuun 12. päivän pruazniekkupäiväs) |
| Pietäh |
|
| Päivymiäry | 12. kezäkuudu |
| Piendy | Konsertat, ižänmuansuvaičusakciet, ilotulet |
| Perindöt | Valdivollizien palkindoloin juandu Kremlis |
Ven'anmuan päivy (päivän endine nimi Iččenäžyön päivy, Valdivon iččenäžyön julgisanoman hyväksyndypäivy) on Ven'an Federacien valdivolline pruazniekku, kuduadu joga vuottu pietäh 12. kezäkuudu. Pruazniekku on perustettu Ven’an Federacien Korgeviman Nevvoston käskys 11. oraskuudu vuvvennu 1992[1] Ven'an federatiivizen socialistizen nevvostotazavallan valdivon iččenäžyön julgisanoman hyväksyndän kunnivokse[2]. 2. päivy kezäkuudu ei ole ruadopäivy. Gu se piädynöy suovattu- libo pyhäpäivypäivih, sit huogavundupäivy siirdyy tuliele ruadopäiväle.
Histourii
12. kezäkuudu vuvvennu 1990 Ven'an federatiivizen socialistizen nevvostotazavallan rahvahan deputuattoin enzimäzel yhtehizel kerähmöl hyväksyttih Ven'an federatiivizen socialistizen nevvostotazavallan valdivon iččenäžyön julgisanomu, kudai rodih Jel’cinan — Gaidaran halličuksen uvvistuksien muga sanotukse alustakse da se oli yksi syylöis, mis lähti Nevvostoliiton hajuomine[3]. Julgisanomu jullattih aijal, kudamua meijän histouries sanotah "Iččenäžyksien paruadakse", konzu tazavallat toine toizen peräh erottih Nevvostoliitospäi. Nämmien dieloloin tähgi silloine piämies Boris Nikolajevič Jel'cin pruazniekkupäivän enzimäzekse nimekse valličči Iččenäžyön päivy -nimen[4]. Vuvvennu 1993 sanois Ven’an rahvahale valdivon piämies merkičči:
Ven’anmua vastuau omua valdivollistu Iččenäžyön päivän pruazniekkua. Tämä pruazniekku on vie nuori, se tuli meijän elokseh vaste kolme vuottu tagaperin yhtes Ven’an valdivon iččenäžyön julgisanoman hyväksymizenke[5].
Vuvvennu 1994 Boris Nikolajevič Jel'cin omal käskyl ilmoitti 12. päivän kezäkuudu Ven'an federatiivizen socialistizen nevvostotazavallan valdivon iččenäžyön julgisanoman hyväksyndypäiväkse. Ven’anmuan päiväkse se rodih vaste vuvvennu 2002[6].
Vastahotandu da sananymbäristö
Rahvas tädä pruazniekkupäiviä otettih vastah muga, kui muutui meijän histourii. Enziagjal 12. päivy kezäkuudu kiingieh yhtistettih Iččenäžyön julgisanomah, kudaman mugah Ven'an federatiivizel socialistizel nevvostotazavallal oli "oigevus välläh lähtie iäre Nevvostoliitos", sentähgi tämä päivy enämbäl merkičči histouriellizien, tazavaldoin keskinäzien yhtevyksien katkuamistu da kieldävyndiä muan kehityksen kogonazes aigukavves[7].
Yhtes vuvven 1991 tapahtumien ellendämizenke uvvelleh, kui "XX vuozisuan suurin geopoliittine katastrouffu", muutui pruazniekan merkičysgi, piälähtendykohtakse rodih ei kieldävyndy mennyös aijas, a vastukarai, hyövylline taivoittehenmugaine ruado kiirehizien ongelmien sellittämizekse da tulien aijan miäriämizekse[8].
Kui pani merkile 12. kezäkuudu vuvvennu 2001 Ven’anmuan päiväle omistetun pruazniekkuvastahottamizen aigua omis sanois Vladimir Putin:
Kai, midä oli eletty nämmis vuozis, kai meijän nerot, hyvinmenijät da hairahtuksienke, sanotah yhty. Joga uvvistus maksau midätahto, konzu se on rahvahale hyövykse. Gu uvvistus ei päinne kanzalazile, se "ei piäze läbi tutkindos". Sit on Ven’an rahvahanvallan piäopastus. Täs opastukses meile pidäy paista tänäpäigi, Ven’anmuan päivänny[9].
Geopoliittizen tilandehen pahenemizen täh ymbäri Ven’an Federaciedu, enzimäi pakoteh-, sen jälgehgi gibriiduvoinan allettuu muadu vastah lopukse kehityi Ven’anmuan päivän merkičys, sih ruvettih kuulumah iččenäžyön uvvessah nostamine, talovuollizen voiman elvyttämine da muan puolistuskyvyn lujendamine. Tämä on aijalline dielo mielikyzelylöin puolesgi, tutkimuksen mugah, kuduan pidi Kogo Ven’an yhteiskunnallizen mielen tutkimuskeskus (ven. Всероссийский центр изучения общественного мнения) vuvvennu 2022, 58 % pagizutettavis oldih pahas mieles Nevvostoliiton hajuomizen periä[10].
Perindöt da tunnusmerkit
Ven’anmuan päivänny Kremlis pruazniekkupivos jo tavan mugah juatah Ven’an Federacien valdivollizii palkindoloi tiedo-, tehnolougii-, kul’tuuru- da taidoaloil sego Ven’an Federacien Ruavon urhomies -medaliloi.
Pruazniekan tunnusmerkinny on Ven'an kolmevärihine flagu, pruazniekan piendän piäpaikku on Ruskei lagevo. Päivän nimeh ymbäri muadu čomendetah pihoi flaguloil da plakuatoil. Pietäh festivualiloi, konsertoi, ozutteluloi, sportupidoloi da ižänmuansuvaičusakcieloi. Muga vuvvennu 2024 Krasnoduaran alovehen Sukko-kyläs Ven'anmuan päivän kunnivokse oijendettih Ven'an Federacien flagu, sen pinduala oli enämbi 4 tuhattu nellikkömetrii. Suurdu flaguu Mustanmeren luo pidi 1 tuhat da 221 hengie. Ven'an rekordoin kniigan azientiedäjät pandih kirjoile sen faktan[11].
12. päivy kezäkuudu on tundiettu päivymiäry svuad’boih niškoi. Ezimerkikse, vuvvennu 2024 Ven'anmuan päivänny yhteh meni 165 puarua[12]. Sinäpiän piälinnas ližätäh paikkua, ku suas mennä kirjoih. Net ollah jogitramvait, mit kävväh Moskovan jogie myö, metron stansiet. Moizet paikat ruatah linnan histouriellizis erillizis talolois da usad’bois.
Kaikes muas pietäh konsertoi, sportu- da ižänmuanmuansuvaicusakcieloi; luajitah ilotuliloi. 12. kezäkuudu ei ole ruadopäivänny, ku se piädynöy suovattu- libo pyhäpäivypäivih, sit huogavundupäivy siirdyy tuliele ruadopäiväle[13].
Huomavukset
- ↑ История празднования Дня России - ТАСС, TACC. Kačondan päivymiäry: 27. sulakuudu 2024.
- ↑ Указ Президента РФ О государственном празднике Российской Федерации. https://docs.cntd.ru (2. kezäkuudu 1994). Kačondan päivymiäry: 2. oraskuudu 2024.
- ↑ День России 12 июня: как отмечают, история праздника, РБК Life. Kačondan päivymiäry: 27. sulakuudu 2024.
- ↑ День принятия Декларации о государственном суверенитете России - День России.
- ↑ Обращение Президента Российской Федерации Б.Н.Ельцина к гражданам Российской Федерации накануне праздника - Дня независимости России. https://yeltsin.ru. Kačondan päivymiäry: 2. oraskuudu 2024.
- ↑ День России в 2024 году: история и традиции праздника. РИА Новости (2. oraskuudu 2023). Kačondan päivymiäry: 24. oraskuudu 2024.
- ↑ Декларация о государственном суверенитете Российской Советской Федеративной Социалистической Республики. https://docs.cntd.ru. Kačondan päivymiäry: 30. sulakuudu 2024.
- ↑ Путин разъяснил свои слова о "геополитической катастрофе" в контексте распада СССР - ТАСС, TACC. Kačondan päivymiäry: 30. sulakuudu 2024.
- ↑ Выступление на торжественном приеме по случаю Дня принятия Декларации о государственном суверенитете России. http://www.kremlin.ru (12. kezäkuudu 2001). Kačondan päivymiäry: 2. oraskuudu 2024.
- ↑ Ровно тридцать лет и три года, Коммерсантъ (11 kezäkuudu 2023). Kačondan päivymiäry: 2. oraskuudu 2024.
- ↑ На Кубани в День России развернули самый большой триколор страны, TACC. Kačondan päivymiäry: 4. kezäkuudu 2025.
- ↑ 165 пар поженились в Москве в День России // Новости НТВ, НТВ. Kačondan päivymiäry: 4. kezäkuudu 2025.
- ↑ Праздник и выходные в июне 2025 года: как работаем и отдыхаем \ КонсультантПлюс (рус.). www.consultant.ru. Kačondan päivymiäry: 4. kezäkuudu 2025.