5. kevätkuudu

On otettu Рувики-späi
Kevätkuu
En To Ko Ne Pi Su Py
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31          
Vuozi 2026

5. kevätkuudu — grigorianskoin kalenduaran mugah vuvven 64. päivy (65. päivy kargavusvuon). Vuvven loppussah on 301 päiviä.

Pruazniekat da mustopäivät

  •  Kirgiizii — Suudosistieman ruadajan päivy.

Tapahtumat

  • 1868 — Anglies patentuittih stepleru[1].
  • 1936Moskovas avattih Lapsien keskusteatru, sen johtajannu monien vuozien aigah oli Natalija Sac.
  • 1955Petroskois avattih uuzi raududoroguazemu, se nostettih arhitektoru V. P. Cipulinan projektan mugah. Azeman uuzi taloi on Petroskoin linnan histourii-kul'tuuruperindön objektannu[2].

Sinäpiän rodivunnuot

Sinäpiän kuolluot

  • 1953 — Sergei Prokofjev (roinnuhes vuvvennu 1891), Ven'an da Nevvostoliiton säveldäi, pianolsoittai, orkestranohjuaju, Ven'an federatiivizen socialistizen nevvostotazavallan rahvahan artistu.
  • 1953Josif Stalin (roinnuhes vuvvennu 1878), Nevvostoliiton johtai (1924—1953).
  • 1966 — Anna Ahmatova (roinnuhes vuvvennu 1889), Hobjazen aigukavven ven'alaine runoilii, kiändäi da kirjalližuontutkii.
  • 1899 - Grigorjev Grigorii Grigorjevič (roinnuhes vuvvennu 1819), peittonevvoi, vuozinnu 1870-90 Anuksen gubernuattoru.
  • 1914 — Georgii Sedov (roinnuhes vuvvennu 1877), Ven'an vezistöntutkii, pol’arniekku, Arktiekan tutkii.

Rahvahan kalenduaru

  • Kornilii da Lev .
  • Sinäpiän pidäy vardoijakseh kylmändäs da toizis voimattomuksis, rahvas uskottih, ku sinäpiän tartunuh voimattomus on pahakse[3].

Huomavukset

  1. День в истории: 5 марта (5 kevätkuudu 2014). Kačondan päivymiäry: 27. tuhukuudu 2024.
  2. Ициксон, Е. Е. Железнодорожный вокзал в г. Петрозаводске / Е. Е. Ициксон // Карелия : энциклопедия. В 3 т. - Петрозаводск, 2007. - Т. 1. А-Й. - С. 330
  3. Народные приметы 5 марта. Kačondan päivymiäry: 5. kevätkuudu 2010. Arhiviiruittu 2. heinykuudu 2013